The grass is always greener on the other side
Hovorí sa, že na druhej strane je tráva vždy zelenšia, že život v inej krajine sa nám vždy zdá lepší, šťastnejší, jednoduchší… V Nórsku to ale platí doslovne. Tráva je tu naozaj zelenšia ako som kedy videla. Dôvod je prozaický – voda. A tá je všade. V Bergene buď prší alebo ide pršať. Okrem toho, že voda padá z oblohy, je všade okolo vo fjordoch, v jazerách, v potokoch a riekach, padá vo vodopádoch, občas ju dokonca vidíte stúpať smerom nahor (netrepem, fotodôkaz už čoskoro). Prvý deň cestou na túru sme videli vodopád a Linda dúfala, že pôjdeme blízko pri ňom. Po tom, čo sme väčšinu túry šli prevažne po tom vodopáde a k nemu priliehajúcim potôčikom vypustila veľmi odvážnu vetu, že už dlho žiaden vodopád nechce vidieť. Ale úprimne, bolo mi ľúto vypichnúť jej oči.
Keďže naše auto už bolo pripravené, nabalili sme veci snažiac sa dodržať nejakú logiku ich rozmiestnenia a vydali sme sa preč z mesta. Čakali nás 3 noci bez plánu na nocľah.
V aute nám hučali sójové rezne a úlohy boli jasné: ja šoférujem a Linda robí obslužné činnosti, ktoré zahŕňali navigáciu, obsluhu hudby a natáčanie instastoriek. Navzájom sme sa chválili ako nám to ide skvele, keď tu zrazu sa ohlásil hlad. Nastal čas na zásoby dehydrovanej potravy. Cesta sa kľukatila okolo jazera, tak na prvom odpočívadle sme zastali, vybrali všetky nástroje a zahájili tento dobrodružný život. Rozšafne sme si dopriali po dve hrnčekové polievky s chlebom. Tak, obed by bol, môžeme pokračovať k dnešnému cieľu.
Prvá zastávka: Sognefjord (najväčší fjord v Nórsku a druhy na svete). Nad týmto fjordom sa nachádza jedno vyhliadkové miesto, kam sa dá pohodlne dostať autom a keďže sme z Bergenu vyrazili až na poludnie, bol to náš jediný pevný bod programu. Na vyhliadku vedie kľukatá a úzka cesta, čo značne preverilo moje šoférske schopnosti. Je to neuveriteľné, ale auto ostalo bez škrabanca a z posledných síl som ešte aj parkovací manéver zvládla s eleganciou. Na vrchole sme okamžite vybehli na vyhliadkový mostík a cvakali fotky jednu za druhou. Na mostíku stálo stádo rovnako nadšených fotografov, pretlačiť sa na kraj tak aby nezavadzali v zábere bolo v celku umenie. Orientáciu v dave sme však zvládli na jednotku, škoda, že som nezvládla založiť si čelenku tak, aby som namiesto tváre nemala paródiu na ksicht. Ale aspoň Linda mala pekné fotky, tak som to už nechala tak.
„Dobre a čo teraz?”
“Čo ja viem, skúsme si teraz ten výhľad pozrieť.”
Neviem či sa niekto iný tiež z toho mostíka pozrel alebo všetci len cvakali jednu pózu za druhou. Ono je to taká schiza … tie fotky sú naozaj nádherné aj keď vylezieš z auta v najväčšej diere a niečo nafotíš kalkulačkou, ale miestami som sa pristihla, že cieľom sú nie výhľady ale fotky. Možno väčšie čaro by malo absolvovať takýto výlet bez techniky … najmä tej navigačnej, tam negarantujem, že by sme do 7 dní zvládli druhýkrát nájsť letisko.
Aby sme si teda napravili karmu, zišli sme o kúsok nižšie na miestečko, kde sa dalo zaparkovať a v kľude si s týmto výhľadom urobiť kávu.
V ten deň som mala meniny a tá káva bola najlepším darčekom, aký som si mohla priať. Doľahol na mňa pocit, že som na dovolenke a len ta som si užila prítomný okamih. To už sa často nestáva. Len sa obávam, že káva už nikdy nebude chutiť tak dobre.
Jediné, čo ma mátalo bol nocľah. Nikdy predtým som nemala možnosť kempovať voľne v prírode, takže som nenápadne podsúvala možnosť ostať v kempe. Našťastie nebol ani veľmi drahý. Linda našťastie pochopila moje obavy a bez komentára len mávla rukou a šla do toho. Ešte sme s kamarátom googlom pozreli, čo by sme mohli robiť zajtra a vyzeralo to, že sme našli zaujímavý hike priamo z kempu. Večer sa ešte len blížil a my už sme boli ubytované, tak sme sedenie v aute doplnili behom. Veď bez behu by som sa ani domov vrátiť nemohla.
Ako sme sa klusajúc priblížili k vode, uvideli sme skupinku ľudí, čo práve vyliezali z mora. A toto bol ten dôvod, prečo som šla na dovolenku s Lindou. Len sme sa na seba pozreli a vedeli sme. Akákoľvek konverzácia bola už len čisto organizačná. V momente sme sa vrátili po plavky a dali sme si kúpačku v najväčšom Nórskom fjorde. No nekúp to.