Volám sa Jana, ale zvyčajne ma volajú Mica, alebo Murgi. Mám malý byt, staré auto a šibnutého psa. K tomu jednu sestru Danu, aby sa to rodičom lepšie pamätalo, ktorá sa stará o pokračovanie rodu a popri tom stíha riešiť aj moje problémy. Ja mám usporiadanú nine-to-five prácu aby som mohla financovať svoj neusporiadaný život. Súčasťou toho života je hlavne šport všetkého druhu a ešte kopec kamarátov. Z nich najviac vyčnieva moja Linduška, nie, nie sme teplé, s ktorou sme sa síce generačne nestretli, ale stretli sme sa v gyme a potom ešte v ľadovej vode a spojila nás rovnaká porucha. A preto sa bude vyskytovať vo väčšine príbehov. Zvyšných protagonistov predstavím postupne.

Behať som začala jedného dňa. Takmer ako Forrest Gump, len inak. On mal nohy choré, ja len tučné. Končila som školu, popri tom som pracovala a pohyb pre mňa znamenal vyniesť notebook, croissant a cappucino do kancelárie na tretie poschodie. Keďže oblečenie sa mi nezadržateľne zmenšovalo a pokusy navštevovať ženské zariadenia na pálenie tuku zlyhávali jeden za druhým, inšpirovala ma sestra a skúsila som beh. Vybehla som v horúci letný deň v niečom ako športové oblečenie, s vypätím všetkých síl som odbehla dva kilometre zaznamenané mobilnou apkou a nasledujúci týždeň nevedela chodiť. A tu niekde sa začala moja transformácia na súčasnú podobu. Detaily z tejto cesty si možno ešte niekde pripomeniem.

V súčasnosti ma behanie úplne pohltilo, obľúbená disciplína je polmaratón, ale kam to až potiahnem neviem. Nie som obzvlášť dobrý bežec, ale občas niekomu naprášim do tváre. K tomu robím veci ako je bikovanie do práce, turistikovanie po horách, plávanie vo všetkých druhoch vôd, lyžovanie na akýchkoľvek papekoch, potulovanie sa po gyme a tak podobne. Základnou vlastnosťou je, že prehovoriť ma na nejakú šialenosť trvá asi 2 sekundy a väčšinou prebieha jednoduchým predstavením nápadu. Detaily mi väčšinou stačí vysvetliť cestou.  V 50tich percentách prípadov sa na tieto akcie pozvem sama. A tak sa občas vyskytnem v stane niekde uprostred Nórska, na pretekoch v kvadratlone, v nemocnici na infekčnom alebo len tak voľne pohodená. A keďže sa ta údajne dá čítať, tak si teda budem písať.  

A to by hádam o mne stačilo. Aj keď vlastne, celé to tu bude o mne. To bude asi tým, že to píšem ja. Tak sa bavte a hlavne, neberte ma vážne. Ja som sa len tak vyskytla.