Deň druhý: Univerzálna medicína
Ešte prvý večer sme si hodili niečo proti hadom, keď sa rodičia uspatého dieťaťa rozhodli využiť situáciu a vybehnúť do mesta pozrieť obchody. Vybrala som sa s nimi. Už piatu zimu si kupujem lyžiarske rukavice a vždy aj tak skončím s tými, čo mám. Tak som tomu dala ešte jednu šancu. Z neznámeho dôvodu sú obchody v Livignu otvorené tak do siedmej-ôsmej večer, takže z nákupov bol len rýchly obkuk.
Mali sme ešte chvíľu čas, tak sme sa rozhodli zaskočiť za švagrovou rodinou. A tak sme sa vyskytli v apresski. V jednej chvíli sa prechádzaš večerným mestom a v druhej tancuješ dookola stanu s pivom v ruke a pripíjaš si s neznámymi ľuďmi. Hlavne pani máma si to extrémne užila, aj keď to bola len hodinka s virgin mojitom, po ktorej sa musela vrátiť k rodičovským povinnostiam. Kráčajúc mestom, sme si so švagrom ešte v pouličnom bare kúpili Aperol spritz, aby tento ľadový nápoj podtrhol ľadové počasie, ktoré bolo. Kojaca matka už s nami strácala mentálnu niť. Na apartmáne bol pokoj, tak sme ešte popili nejaký rum a neviem ako zvyšok, ale mňa po celom dni vyklopilo.
Druhé ráno sa zobúdzam a okrem psa, ktorý sa mi tam nenútene vtrepal a nedovolil mojim nohám sa vystrieť, leží so mnou aj opica. Hell yeah, toto chceš. Žalúdok je napodiv v pohode, až na jeden pobyt na infekčnom zvláda takéto kombinácie vynikajúco. Len som celá nejaká, … domrvená.
Babky kedysi mali na všetko jeden liek – Alpu. Bolí ťa chrbát? – Alpa, máš svalovicu? – Alpa, Boľavý zub? – štráfik s Alpou, bolí ťa žalúdok – Alpa s cukrom (mňam dopi*i). Ja ale poznám onakvejšiu medicínu – ľadový kúpeľ. S tým sa dá bársčo vyliečiť. Kolega Mišo, ktorý ma k tomuto krásnemu športu dostal, razí teóriu, že keď na teba niečo lezie, treba intenzitu otužovania ešte zvýšiť. Sám na sebe to niekoľkokrát testoval, ja som sa tiež nechala menovať do funkcie kontrolnej vzorky.
Tým, som ale nechcela povedať, že to funguje. Samozrejme je to blbosť, keď máš soplík, máš to vyležať a prísť sa kúpať, keď si zdravý, aby si nedostal ďalší. Ale je to sranda. A každý vedecký pokus človeka niekam posunie.
Otužovaním sa však dajú liečiť niektoré akútne zdravotné problémy. Jednoznačne otestované to mám na (A) svalovicu, (B) opicu a (C) zlomené srdiečko. Diagnóza B si dnes žiadala okamžité riešenie. Najbližšie jazero bolo však na okraji mesta a potrebovalo by trochu poštekliť sekerou, na čo nebola ani sila ani čas. Studenú sprchu nemá nikto normálny rád, takže ani táto možnosť neprichádza do úvahy. Riešením bol opäť sneh. A tak som zopakovala situáciu z predošlého dňa. Spolubývajúci sa už nečudovali, len pokrútili hlavami a ďalej raňajkovali.
Vonku bolo dosť chladno a hlásili aj vietor, takže som na seba navliekla ultra-termo rolák, ktorý som si raz omylom kúpila a raz do roka ho operiem, aby len tak nestál, keďže mi štandardne býva vždy teplo. Dojedli sme raňajky, dopili kávu a hybaj na svah. Ráno s nami mala ísť aj sestra, chceli si s mamčou vymeniť smeny, ale vedúci sa rozhodol neraňajkovať a tak zúfalá sestra nakoniec ostala. A mamča nebola nachystaná, tak ostala tiež, a švagor ostal so sestrou.
Na svahu postup štandardný – modrá kabínka – presun na žltú –žltá kabínka, jedna jazda, žltá kabínka, druhá jazda, žltá kabínka – kedy otvoria vrch? Tretia jazda – žltá kabínka – vietor je, vrch neotvoria, štvrtá jazda.
Keďže ten vietor a zima boli tam, kde lanovky nefungovali, začínala som sa v tom prekliatom roláku variť a čím ďalej tým viac som si uvedomovala, že som ho mala aj tento rok len oprať. Okrem toho, môj žalúdok sa nikdy so žltou kabínou neskamarátil. Neviem, či je to nadmorskou výškou, sklonom, rýchlosťou alebo proste ich vzájomná chémia, vždy mi je na zvracanie. Preto len pár jázd strpím a idem ďalej. Lenže dnes sa ďalej ísť nedalo. A keďže som si žalúdok navnadila kombináciou rumu, piva, Aperol spritzu a nechcem vedieť čo mi to dal ten Talian, výsledok mohol byť len jeden – nevedela som, či na záchod sadnúť, alebo si k nemu čupnúť.
Urobila som teda jediné správne rozhodnutie – vysrala sa (na to). Natlačila som sa do autobusu, ktoré boli natlačené ako Tesco pred Vianocami, keďže v celom stredisku fungovalo asi tak 5 lanoviek a každý dúfal, že na druhej strane to bude lepšie. Odviezla sa k apartmánu a robila spoločnosť sestre. Ešte som plánovala vytiahnuť bežky, ale aj to ma rýchlo prešlo.
Aspoň Fefe som zobrala vybehať sa na sneh a cez telefón si pokecala s Lindou. O tých zlomených srdiečkach. Keď už sme ich nemohli spoločne naložiť do ľadu.