Milý denníček, v posledných dňoch som dosť uvažovala o motivácii behať. Keď sa obzriem naspäť, tak ma beh drží už asi ôsmym rokom, a miestami sama nechápem prečo. Ak nerátam momenty, kedy som bola chorá, alebo zranená, tak nebolo týždňa, čo by som aspoň raz nevybehla. Kedysi dávno som niekde čítala, že keď…
Ani neviem kde sa vzal, zrazu je tu november a ja som si uvedomila, že sa posledné mesiace som napísala akurát tak nákupný zoznam, aj ten nie bohvieako, pretože mi v taške vždy chýbajú aspoň 2-3 veci. Tak som si povedala, že okrem toho, že potrebujem zosumarizovať zážitky tohto leta, budem pravidelne…
Alebo keď to nejde silou, ide to ešte väčšou silou. Bol koniec leta 2016, chýbali dva týždne do môjho prvého polmaratónu a s kamarátmi sme sa trepali na túru na Chabenec. Hore na kopci sme stretli turistov, ktorí išli od Chopku. Vtedy som prvý krát počula o hrebeňovke Nízkych Tatier….
„Ivana dávaj pozor, čo si zaľúbená?“ vykríkla Viola keď sa Ivane po chodbe rozsypali všetky papiere, čo niesla. Výkresy sa zmiešali s faktúrami a inými dokladmi a pokryli dlažbu ako koberec. „Doprdele, pomôž mi to prosím pozbierať a hodíme to ku nám skôr, ako to ten chuj zbadá. Už aj bez toho mi robí…
Bol tu čas ich vytúženej dovolenky. Viac po nej po pravde túžil Viktor, Viola nikdy luxusné dovolenky neobľubovala. Keď jej však manžel oznámil, že idú, nenamietala. S prossecom v ruke, na bielej pláži pri západe slnka sa naozaj nepatrí sťažovať na ťažký život. Postavila sa k tomu ako k novej výzve na oddych, aj…
Slnko sa ledva približovalo k horizontu a v meste vládol pokoj. Len Viktor sa zobudil, ako mu cez škáru vo dverách svietilo do očí svetlo žiarovky. Rozospatý pozrel na hodinky, ktoré ukazovali len pár minút po piatej. Z kuchyne počul, ako sa Viola snaží potichu pripraviť raňajky. Hrnce sa jej však s buchotom vysypali zo…
Niekedy sa aj v maličkostiach skrýva to pekné, čo nám život ponúka. Napríklad dať si kávu s kamarátkou. Viola už dávno žiadnu nemala. No odkedy stará pani asistentka odišla do dôchodku a nastúpila Ivana, začali si čím ďalej tým viac rozumieť. Väčšinou sa zarozprávali ráno, kým boli v kancelárii samé dve, no v poslednej dobe…
„Na dnes sa lúčim, želám pekný víkend.“ Bol piatok, hodiny nestihli poriadne ohlásiť poludnie a Violy už nebolo. Po dlhých týždňoch, čo nevytiahla päty z mesta sa ponáhľala preč. Na víkend ju čakala rodina a Romanove preteky. Organizoval ich už piaty rok, nazval to Jarné nakopnutie. V krásnom prostredí stredného Slovenska vytvoril možnosť prvým…
Nedeľu venovala otužovaniu. Zima sa pomaly skončí a ona ani nezačala. Už jej chýba celá tá partia na čele s Martinom. Každú nedeľu sa schádzali o 9:30 na brehu jazera. Stačilo prísť, vždy tam niekto bol. Viola chodila málokedy, lebo väčšinou víkendy trávila mimo mesta, keď však ostala tak sa rada pridala….
Pár dní pred koncom zimného semestra zastavil Roman Violu na chodbe. „Čo robíš na Silvestra? Vlastne to je jedno, zruš všetky plány, vybavil som chatu na Liptove.“ Kým s Viola nadýchla už nemala inú možnosť. Aj tak mala byť len doma. A potrebuje sa trochu zresetovať, veď sa len učí a cez víkendy…
Najnovšie komentáre