Keď prišla do práce, bolo všade ešte ticho. Len horúci čaj na Ivaninom stole naznačoval, že ranné vtáča tu už je. Viola väčšinou prichádzala prvá, s výnimkou dní, kedy sa šla ráno otužovať. Vtedy ju predbehla asistentka Ivana. V kancelárii ich bolo spolu päť, zvyšok tímu si obvykle dával načas. Viola pracuje…
Ako veľa je už príliš veľa? 2/2
Časť druhá: Ultra je cesta (dlhá cesta) Ako sme vystupovali z auta pred penziónom začuli sme z terasy vetu „My nefajčíme, my sme bežci“ a už sme vedeli, že sme dobre. Aj skupinka sediaca na terase spozornela, keď videli ako vyťahujeme z auta tenisky a bežecké batohy, tiež vedeli, že sme dobre. O desať minút sme…
Poviedka: Príbeh pokračuje
Duše „Mačka má sedem alebo deväť životov?“ opýtala sa Viola sama seba, keď sa šla naposledy prejsť ku svahu, kde takmer prišla o život. Víkend s rodinou sa natiahol na dva týždne, z ktorých väčšinu preležala v nemocnici. Mala šťastie, že vyviazla bez následkov. Omrzliny na prstoch vyzerali hrôzostrašne ale jej telo zabojovalo a aj…
Poviedka: Sľuby
Vietor začínal byť nepríjemný, fúkal stále silnejšie z jednej strany až cítila, že jej zamrzlo pravé líce. Potiahla si kapucňu viac do tváre a šliapala ďalej. Tieto hory ju vždy nabíjali akýmsi pokojom, aj keď počasie bolo všetko iné, len nie pokojné. Dnes ju čakala rodinná oslava jej narodenín, preto si potrebovala…
Ako veľa je už príliš veľa?
Časť prvá: Odhodlanie a príprava „Človek, ktorý chce, dokáže čokoľvek. Alebo zomrie.“ Citát som si samozrejme vymyslela, nechce sa mi obťažovať s autorskými právami, ale pre zmenu si to žiadalo niečo wanabe múdre na úvod. Táto blogová séria bude totiž o tom, ako som zabehla svoje prvé „ultra“ preteky a čo ma naučili. Prvé,…
Dva krát štyri je štyri
Dvojreport Quadrathlon Krpáčovo Ešte som neraňajkovala a už som bol dvakrát srať. Na panvici miešam polentu. Nikdy som to nevedela dobre odhadnúť, koľko dať mlieka a koľko krupice. No odkedy mi Miška vysvetlila správny pomer, už do odoka naliateho mlieka sypem krupicu lyžicou. Takže to stále rovnako neviem odhadnúť, ale…
Z extrému do extrému
Ak ti chýba pokora, Kordícky extrém ťa jej naučí. Tak múdru myšlienku na začiatok by sme mali poďme teraz k veci. Čo to bol zas za nápad? Kordícky extrém je bežecké podujatie, kde si bežný človek môže prísť zabehať na 5, 11 alebo 26 kilometrov. S dĺžkou trate koreluje aj prevýšenie…
Z denníka túlavého hatižáku: „Tenkrát poprvé“
Vraj stratený deň je taký, kedy si sa neusmial. Našťastie smiať sa je vždy na čom. Začínam však nadobúdať pocit, že stratený je týždeň, kedy nevymyslím nejakú hlúposť. Plnenie tohto záväzku mi ide excelentne, ak aj náhodou nejde, ono si ma to dokáže nájsť samo. A takto si ma našlo aj…
Skúšame: Otužovanie
„Vám musí j*baaať!“ Ako malé dievča, už je to za nami. V telke som s úžasom každú zimu sledovala reportáže o ľadových medveďoch. To bolo ešte v čase, keď sa tejto aktivite venoval len Martin Babjak a úzky okruh mužov v strednom veku. Aspoň tak som to vnímala. Vždy som tak trochu túžila byť tou…
Taliansko: Livigno (Epilóg)
Deň sedem: Živí a zdraví Z apartmánu sme chceli odísť o piatej ráno, ale keďže mladomanželia sa riadili biologickými hodinami dieťaťa podarilo sa aj nám, nastaveným na štandardné budíky, vyraziť už o štvrtej. Prvých 200 kilometrov cesty som mala na starosti len dve veci: spať a dúfať, že nás obíde colná kontrola. Môj nákup alkoholu…
Najnovšie komentáre